Prečo trpia starší ľudia nespavosťou a aké sú jej príznaky?

Spánok je opakom bdelosti. Je to fyziologický jav, kedy dochádza k útlmovému stavu, stavu zastretého vedomia, resp. k stavu pokoja s minimálnou pohybovou aktivitou v istej príznačnej polohe tela s obmedzením vnímania a kontaktu s okolitým prostredím. Má regeneračný význam pre nervový systém a ďalšie systémy tela, ak sa pravidelne opakuje a nie je ničím narušená jeho cyklickosť, kvalita ani duálnosť (striedanie tzv. pomalej a rýchlej fázy spánku).

Aké sú najčastejšie problémy so spánkom?

1. Kvalitatívne problémy, kedy sa opatrovaná osoba napriek dostatočne dlhej dobe spánku zobúdza unavená a neoddýchnutá. Má často (3x a viac počas týždňa) problém so zaspávaním (viac ako 30 minút od uloženia sa k spánku), počas spánku sa často budí (viac ako 3x) a následne opäť ťažko zaspáva, spánok je plytký, počas spánku máva zlé sny. Toto sú  príznaky nespavosti, ktoré vedú k únave a zníženiu výkonnosti organizmu. Medzi poruchy spánku radíme aj  inverziu spánku, kedy opatrovaná osoba  spí viac cez deň a v noci nie, pričom aj táto porucha vedie k únave organizmu. Osobitnou kategóriou poruchy spánku je narkolepsia – chorobná spavosť, stav neovládateľnej potreby spánku kedykoľvek a kdekoľvek, pričom spánok trvá krátko (15-20 minút) s následkom nepokojného a prerušovaného nočného spánku.      

2. Kvantitatívne problémy – dĺžka spánku v hodinách je kratšia ako zvyčajne, čo vedie k únave. V priemere dospelému človeku postačuje na regeneráciu 6-8 hodín kvalitného neprerušovaného spánku. V starobe je spánok často kratší, neprebieha kontinuálne – býva prerušovaný, čas zaspávania trvá dlhšie, následkom poklesu melatonínu – spánkového hormónu býva spánok seniora povrchný, plytký a nevedie k odpočinku. Extrémom môže byť dlhodobé zotrvávanie v spánku (viac ako 7-8 hodín), resp. opakované nutkanie k spánku, pričom po zobudení má opatrovaná osoba pocit únavy a opätovnú potrebu spánku.

Ku kvantitatívnym problémom so spánkom radíme akútnu nespavosť, ktorá môže byť následkom akútneho ochorenia, náhleho stresu, zmeny prostredia, či biorytmov. Trvá približne 2-4 týždne. Ak problémy trvajú viac ako 4 týždne, jedná sa o chronickú nespavosť, kedy sa prejavy zintenzívňujú. Príčina môže byť primárna (nie je organického pôvodu, skôr psychického rázu) alebo sekundárna (na organickom základe ako príznak, či následok iného ochorenia, alebo ako vedľajší účinok užívaných liečiv).  

Prečo trpia starší ľudia nespavosťou?

Spánok seniorov ovplyvňujú viaceré faktory:

1. Klesá produkcia melatonínu (spánkového hormónu), ktorého produkcia je vyššia počas tmy a najviac sa ho tvorí okolo jednej hodiny v noci. Je dobrý aj ako antioxidant a jeho nedostatok môže vyústiť až do depresívnych stavov. Produkciu melatonínu môžeme ovplyvniť napríklad tým, že opatrovanej osobe zabezpečíme spánok v tmavej, dobre zatemnenej miestnosti, obmedzíme pozeranie televízie, počítača či mobilu v neskorých večerných až nočných hodinách, pred spaním mu zabezpečíme teplý kúpeľ doplnený o aromaterapiu napríklad levanduľovým olejom. Zároveň môžeme jeho tvorbu podporiť cez stravu, a to hlavne príjmom potravín ako je napríklad ovos, obilné klíčky, ryža, červené víno, listová zelenina a ovocie ako banán, ale aj pomocou čajov zo šalvie, trezalky či kostravy, kravské mlieko (najlepšie od kráv dojených v noci), medu, škorice, zázvoru. Melatonín sa dá dopĺňať aj v liekovej forme, ale o jeho užívaní by mal rozhodnúť lekár.
2. Znížená funkčnosť organizmu a zvýšená chorobnosť prejavujúca sa bolesťou. Hlavne pohyblivosť býva u seniorov obmedzená a počas spánku je u neho problém zmeniť polohu tak výrazný, že ho to vyruší zo spánku. Pridružená bolesť znásobí tento problém natoľko, že senior má problém opätovne zaspať, kým si nenájde správnu úľavovú polohu a neutlmí bolesť. Riešením je opatrovanú osobu častejšie kontrolovať, resp. vybaviť signalizačným zariadením, aby v prípade potreby mohla privolať pomoc. Vhodné je zabezpečiť posteľ pomôckami uľahčujúcimi pohyb na posteli – bočnice, hrazdička a pod. Ak opatrovaná osoba užíva lieky na bolesť, je vhodné jej ich pred spaním podať, aby bola bolesť tlmená skôr ako vyústi do väčšej intenzity. Určite je dôležité pomôcť (už pri ukladaní sa k spánku) zaujať opatrovanej osobe takú polohu, ktorá jej zabezpečí relaxovanie tela a dostatočný prívod vzduchu. Môžeme použiť aj aromaterapiu – vône eukalyptu, lesa či levandule umožňujú lepšie dýchať, zmierňujú pocit bolesti.
3. Nutkavý pocit na močenie a inkontinencia bývajú často dôvodom budenia sa v noci. Riešením je správny pitný režim – prevažnú časť (2/3) príjmu tekutín absolvovať do 14. hodiny a 1/3 v popoludňajších hodinách cca do 18. hodiny (za predpokladu, že opatrovaná  osoba ide spať okolo 21. hodiny). Tesne pred uľahnutím na lôžko je potrebné nechať opatrovanú osobu ešte vymočiť sa, prípadne jej zabezpečiť k posteli nádobu na močenie, dať absorbčnú pomôcku (plienku, vložku, podložku), aby mala istotu, že sa nepošpiní močom či stolicou a mohla pokojne spať.
4. Zmeny termoregulácie. Počas spánku teplota tela klesá a budíme sa vtedy, keď začne stúpať. U starších ľudí je narušená termoregulácia. Riešením je zabezpečiť vhodnú teplotu prostredia, avšak s výraznejším rozdielom v noci a cez deň minimálne o 3 ^oC, ideálne okolo 19-20 ^oC . Dôležité je aj vhodné posteľné prádlo a oblečenie na spanie z dobre savých a teplých, ale priedušných materiálov. Pyžamo by nemalo byť tesné, ale ani príliš veľké. Miestnosť by pred spaním mala byť dobre vyvetraná. Podobne aj tu môžeme využiť aromaterapiu z vôní, ktoré majú chladivejší efekt.
5. Prostredie – príliš veľký hluk či nadmerné ticho, tikot hodín, neporiadok, zápach, predmety neuložené na mieste, kde si ich senior obvykle ukladá, nadmerné osvetlenie, či prílišná tma, prílišné teplo, či extrémny chlad, neustále zmeny prostredia – senior nemá svoje stále miesto na spanie, alebo spí v prechodovej miestnosti, kde má narušené súkromie a pod. Toto všetko má rušivý vplyv na dobrý spánok. Riešením je eliminovať rušivé faktory na základe želania seniora. Pred spaním dobre vyvetrať, odstrániť rôzne ťažké vône, zabezpečiť vhodnú vlhkosť vzduchu, ale nesušiť prádlo v spálni seniora, nenechávať v jeho blízkosti zvyšky jedla a pod. Hovoriť s nim o tom, čo, kde a ako si predstavuje zmeniť, usporiadať či zabezpečiť. Ak nie je schopný rozhovoru, je potrebné realizovať zmeny podľa vlastného uváženia a pozorne sledovať reakcie opatrovanej osoby. Zväčša nám svojím správaním, ale aj spánkom dá na vedomie svoju (ne)spokojnosť.
6. Psychické faktory – často súvisia aj s duchovnými, pri ktorých dochádza k prehodnocovaniu zmyslu svojho života. Negatívne (hnev, strach, úzkosť) aj nadmerne pôsobiace pozitívne emocionálne vypätie (radosť, očakávanie návštevy a pod.) vplývajú jednak na kvantitu, ale hlavne na kvalitu spánku. Riešením je upokojenie daného emocionálneho stavu napríklad odpútaním pozornosti na opačnú emóciu, posilňovanie pozitívnych myšlienok, dotyk v podobe objatia, pohladenia či ľahkej masáže. V prípade pretrvávania vypätia je vhodné využiť upokojujúce prostriedky vo forme dýchacích cvičení (dýchanie do papierového vrecka) či využiť pôsobenie farieb, vôní, hlasu (čítanie, modlitba), prípadne podať liečivá na upokojenie v podobe čajov (medovka, valeriána) či potravín (mlieko s medom) a pod. Je vhodné pomôcť opatrovanej osobe nadväzovať pozitívne vzťahy s rodinou a okolím.
7. Sociálne faktory – zmena bydliska, či izby, strata spoločenskej prestíže, strata životného partnera, zhoršená finančná situácia, zmeny v plnení rolí a pod. často vedú k psychickým ťažkostiam, zmenám nálad, ba dokonca aj návykov. Riešením je snažiť sa zachovať zaužívané pozitívne stereotypy – dodržiavať stanovený čas spánku, odpočinku a aktivity, snažiť sa nájsť náhradu za straty – koníčky, nových priateľov a pod. Pred spaním nehovoriť o negatívnych zmenách, ktoré nastali (tieto rozhovory si nechať na dopoludnie). Počas dňa viac zamestnávať myseľ aj telo činnosťami, ktoré vyžadujú väčšie sústredenie.  Vyvarovať sa napríklad televíznym programom s podobnou negatívnou tematikou. V prípade pretrvávania negatívnych emócii hľadať pomoc u odborníka psychológa, či psychiatra.
8. Pohybový režim je u seniorov často značne obmedzený, preto majú tendenciu počas dňa viac posedávať, podriemkávať, a tak menia svoj spánkový režim. Riešením je počas dňa striedať aktívne činnosti s aktívnym odpočinkom a vyhýbať sa dlhému vyspávaniu počas dňa. Platí zásada: 8 hodín práce, 8 hodín zábavy a 8 hodín spánku. Aj u imobilných opatrovaných osôb by sme mali zabezpečiť pohyb formou rehabilitácie, vysádzania do kresla a striedania polôh a navodiť viac podnetov na upútavanie a zapájanie všetkých zmyslov. Príjemná únava navodí dobrý spánok.
9. Stravovanie. U seniorov často dochádza k zmene stravovacích návykov – jedia buď často z nedostatku inej činnosti a prejedávajú sa zväčša nie zdravými pochutinami, alebo jedia menej a nezdravo a zväčša večer, čo im spôsobuje tráviace ťažkosti (bolesti brucha, nadúvanie, zápchy, hnačky) a narúša ich spánok. Káva, teín, cigarety by sa mali eliminovať resp. vylúčiť aspoň 4 hodiny pred spaním. Riešením je dbať na pravidelný a správne vyvážený prísun potravy, posledné jedlo jesť 2 hodiny pred spaním, resp. malé ľahké jedlo podporujúce tvorbu melatonínu aj neskôr. V strave by mali dominovať hlavne bielkoviny, vitamíny a minerály, z tukov viac rastlinné a ryby a cukry nerafinované v podobe medu a ovocia, či zeleniny. Dôležitý je aj pitný režim v podobe čistej vody, nesladených minerálok, čajov a ovocných štiav.

Ak ťažkosti so spánkom pretrvávajú, je potrebné konzultovať ďalšie postupy s lekárom, avšak treba definovať problém nespavosti jasne, v ktorej fáze spánku k nemu dochádza. Nezabúdajme, že lieky na spanie (hypnotiká) majú u seniora zväčša neskorší nástup účinku, ale ich odbúravanie z tela je spomalené. Seniori po užití hypnotík zvyknú byť na druhý deň ospalejší a môže nastať inverzia spánku. Po polnoci lieky na spanie radšej nepodávajte. Zamerajte sa vždy na to, že pocit bezpečia, potrebnosti a istota, že nám opatrovaná osoba nie je na obtiaž,  majú často väčší efekt ako všetky lieky.   

Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra