Čo s vysokým, nízkym a kolísavým tlakom krvi?

Vysoký, nízky, či kolísavý tlak krvi sú vždy odchýlkou od normy.

Ak u opatrovanej osoby nameriame nízke hodnoty TK pod 110/75 mmHg, hovoríme o hypotenzii – nízkom TK.

Príčinou je najčastejšie nedostatok tekutín a minerálov (hlavne sodíka), B a D vitamínov, nedostatok pohybu alebo aj nadmerné vyčerpanie, či šokový stav napr. po nepríjemnom zážitku, úraze a pod.
Pri nameraní nízkych hodnôt TK venujeme pozornosť klinickým (sprievodným) príznakom, ktoré opatrovaná osoba uvádza. Zväčša to býva bolesť hlavy, únava, slabosť a závrate. Hypotenzia môže spôsobiť nedostatočnú cirkuláciu krvi v obehu, a tým aj nedokrvenie životne dôležitých orgánov s následnými príznakmi ich zlyhávania. Častým sprievodným javom je kolaps, neraz popisovaný aj stratou orientácie až stratou vedomia. Náhle kolapsové stavy sú častou príčinou úrazov a veľakrát práve úrazov brucha či hlavy so skrytým krvácaním a s fatálnymi následkami. Nezabúdajme si preto všímať aj kvalitu a hodnotu pulzov (vysoké hodnoty pulzov spolu s hypotenziou svedčia o šokových stavoch z krvácania, napr. pri úrazoch dutiny brušnej).      

Čo môžete urobiť, ak má opatrovaná osoba nízky TK?

V závislosti od sprievodných prejavov sa snažte opatrovanej osobe zabezpečiť dostatočnú cirkuláciu krvi do životne dôležitých orgánov, ktorými sú mozog, srdce a pľúca, preto ju uložte do horizontálnej polohy s vyvýšenými dolnými končatinami a odporučte jej, aby končatinami pomaly hýbala – pohyb spôsobuje prúdenie krvi. Ak sa ubezpečíte, že hypotenzia nesúvisí s úrazom (hlavne brucha), poučte ju ako má vstávať, že sa má najprv otočiť nabok a potom pomaly posadiť a so zdvihnutou hlavou zhlboka dýchať. Vstávať treba opatrne a iba, ak nepociťuje závrate. Podávajte tekutiny s vyšším obsahom sodíka (soľ), alebo aspoň čistú vodu, prípadne slabú kávu či čierny čaj. Veľmi dobrým pomocníkom pri hypotenzných stavoch je aj rozmarínový extrakt či čaj. Nesmiete však zabúdať na pitný režim všeobecne, t.j. snažte sa, aby nepila nárazovo, len keď je jej zle, ale postupne počas dňa v priemere cca 2 l/deň (približne 35 ml na 1 kg hmotnosti), samozrejme, ak opatrovaná osoba nemá doporučený iný režim príjmu tekutín v dôsledku ochorenia obličiek. Pozor na kávu, ktorá odvodňuje, čím môže spôsobiť krátkodobé zvýšenie TK a následne opakovaný stav hypotenzie (po každej káve podať aspoň 2 dcl vody). Opakovane a pravidelne premeriavajte TK. Ak jeho hodnoty ani po podaní tekutín nestúpajú a sprievodné prejavy pretrvávajú, privolajte lekársku pomoc.

Všeobecne sa pri opatrovaní ľudí s hypotenziou zameriavame na zmenu životného štýlu:

• Dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, čím zabezpečíme prekrvenie a okysličovanie organizmu.
• Je potrebné striedať aktivitu a odpočinok a dbať na primeraný dostatok spánku. Ani pridlhé ležanie nie je vhodné.
• Dohliadame na príjem dostatku vhodných tekutín (skôr vlažných ako teplých, či studených – horúce nápoje rozšíria cievy a tým znížia obeh krvi, studené zasa naopak, ale môžu spôsobiť aj šok, hlavne v horúcich letných dňoch).
• Prispôsobíme aj  stravovanie – dbáme na dostatok prísunu sodíka, draslíka a ostatných minerálov a vitamínov v podobe šalátov, rýb, ovocia a zeleniny.
• Pri hygienickej starostlivosti uprednostňujeme vlažnú sprchu pred kúpeľom (v žiadnom prípade nekúpeme v horúcej vode).
• Sledujeme pravidelnosť vyprázdňovania moču a stolice, a tiež aj ich množstvo a konzistenciu. Hypotenzia sa objavuje aj pri hnačke, či nadmernom močení, ktoré zasa môže súvisieť napr. s cukrovkou.
• Pravidelne meriame a zaznamenávame hodnoty TK (aspoň 3-krát denne), zvlášť, ak opatrovaná osoba uvádza bolesť hlavy, či únavu a závrate.

Dlhodobejšie alebo často sa opakujúce hypotenzie konzultujte s ošetrujúcim lekárom, keďže môžu byť signálom skrytej závažnej choroby.

Častejšia ako hypotenzia sa vyskytuje hypertenzia – vysoký TK, a to až u 40% populácie. Odborníci udávajú, že čím je vyšší vek populácie, tým je výskyt tohto ochorenia častejší a viac postihuje ženy (hlavne po menopauze) ako mužov. Ide o stav, kedy u opatrovanej osoby nameriame vysoké hodnoty TK či aspoň vyššie ako 140/90 mmHg. Príčinou hypertenzie je najčastejšie dedičnosť a nezdravý životný štýl – stresy, sedavé zamestnanie vedúce k obezite a ochoreniam ciev, nesprávna výživa – chudobná na vitamíny a antioxidanty, nedostatok horčíka a nadbytok soli a nedostatočný, alebo aj nesprávny pitný režim, a samozrejme, aj zanedbaná prevencia. Hypertenzia môže byť primárna – jej príčina nie je známa, alebo sekundárna – je následkom a príznakom iných ochorení, napr. hormonálneho systému, ale hlavne pri ochorení srdca a ciev, primárne artérií. Toto ochorenie vo svojich počiatkoch nemá výrazné sprievodné príznaky, ale keď dochádza k zmenám na cievach, objavujú sa subjektívne symptómy v podobe nespavosti, nechutenstva, nevoľnosti až zvracania, bolesti hlavy hlavne v oblasti očí, hučania v hlave, krvácania z nosa, opuchov dolných končatín. Hypertenzia je často sprievodným javom aj ochorenia chrbtice, a preto opatrovaná osoba môže popisovať aj bolesť na hrudníku, ťažšie dýchanie, pocit tŕpnutia končatín. Pri veľmi vysokých hodnotách TK nastávajú nezriedka aj poruchy vedomia. Neliečená hypertenzia vedie k srdcovej slabosti až k infarktu srdca, cievnym príhodám najčastejšie mozgovým, zlyhávaniu obličiek, krvácaniu do sietnice oka až slepote a ďalším neblahým komplikáciám.

Čo môžete urobiť, ak má opatrovaná osoba vysoký  TK?

Je veľmi dôležité rozlišovať, či sa jedná o novoobjavený vysoký TK, alebo ste namerali vysoké hodnoty u opatrovanej osoby, ktorá sa na hypertenziu lieči. V každom prípade je potrebné snažiť sa nevyvolať paniku a stres. Opatrovanú osobu upokojte, nechajte ju ľahnúť s podopretým chrbtom a hlavou (zvýšená poloha) a zabezpečte prísun vzduchu, poprípade jej podávajte tekutinu v malých dúškoch. Ak sú sprievodné príznaky závažnejšie (výrazná bolesť hlavy, tlak na hrudníku, tŕpnutie končatín, nevoľnosť či zvracanie,...), privolajte lekársku pomoc. Ak neudáva žiadne subjektívne negatívne príznaky, zabezpečte jej pokoj na lôžku a opakovane premerajte TK po 2-3 minútach. V prípade, že aj po opakovaných meraniach je TK vysoký a opatrovaná osoba má lieky na liečbu hypertenzie, podajte jej ich a po 20-30 minútach opäť TK premerajte. Ak ani potom neklesá, privolajte lekársku pomoc. Ak lieky nemáte, snažte sa podať prírodné antihypertenzíva, napríklad magnézium, cesnak, cibuľu, med (zároveň upokojuje) a diuretiká ako čaj z prasličky, petržlenu, ligurčeku, brezy či žihľavy – odvodňuje, čím zníži TK. Vhodná aj škorica s medom rozpusteným v teplej vode.

     Podobne ako pri hypotenzii, aj v tomto prípade platí, že starostlivosť o opatrovanú osobu  spočíva prioritne v zmene jej životného štýlu:

• Obmedziť až vylúčiť stresové faktory.
• Zabezpečiť dostatok pohybu a čerstvého vzduchu.
• Striedať záťaž, odpočinok a spánok.
• Zamerať sa na správnu výživu, v ktorej uprednostňujeme neslané jedlá, skôr varené a dusené a viac zeleniny a ovocia s vyšším podielom prísunu magnézia, draslíka (potrebný pre správnu činnosť srdca), B, C, D a E vitamínov.
• Hrozbou pre hypertenziu je obezita, preto sa snažíme prispôsobiť jedálničiek pohybovým možnostiam opatrovaného a vyvážiť stravu tak, aby sme eliminovali obezitu. Vhodné potraviny pri hypertenzii sú napríklad: kiwi, banány, hrášok, dyňa červená, sója. Ak chceme opatrovanej osobe dopriať „mlsanie“, tak využívame kvalitnú horkú čokoládu či škoricu s medom a jablkom.
• Dbáme na pravidelné vyprázdňovanie moču a stolice. Ak opatrovaná osoba málo močí, sledujeme dolné končatiny, či sa v oblasti predkolenia nerobia opuchy a v kladnom prípade podávame diuretiká (podľa predpisu lekára), vhodné sú aj prírodné, ako sú uvedené vyššie. Vylučovanie stolice má tiež veľký význam. Dôležité je predchádzať zápcham. V prírodnej podobe nájdeme veľké množstvo liečiv na riešenie tohto problému (napr. čaj zo senného listu, ľanové semienka, tekvicový olej, slivky a pod.), ktoré zároveň pôsobia aj ako antihypertenzíva.
• Dôležité je udržiavať u opatrovanej osoby dobrú psychickú pohodu, čo dosiahneme aj vhodnou rehabilitáciou –  masáže, bylinné kúpele (nie však horúce), cvičenie zamerané aj na chrbticu. Využiť môžeme aj arómaterapiu, kolorterapiu či ergoterapiu. Výborným antistresovýn faktorom je aj návšteva spoločensko-kultúrnych podujatí.

Nesporne dôležité je pravidelné meranie a zaznamenávanie hodnôt TK a preventívne kontroly u odborných lekárov.

Odchýlkou od normy je aj kolísavý TK. Ide o stav, kedy sa namerané vyššie hodnoty TK striedajú s nižšími v krátkom časovom úseku (napr. v priebehu jedného dňa), pričom ide o výraznú odchýlku (napr. ráno je TK 110/70, napoludnie 160/90 a večer jeho hodnota buď výrazne stúpne, alebo klesne). Ak sa takýto stav vyskytuje dlhodobejšie, bez zrejmej príčiny (napr. nadmerný stres v práci, hormonálne zmeny najmä u žien, poruchy cirkulácie krvi alebo aj nepravidelné a ťažké vyprázdňovanie stolice a pod.), je potrebné pátrať po príčine a zvlášť, ak je sprevádzaný niektorým z vyššie uvedených symptómov a vyhľadať odborného lekára. Aj tu platí zásada zmeny životného štýlu a pravidelnosť a tiež správnosť merania TK.

Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra