Ako sa starať o opatrovanú osobu so stómiou na vylučovanie stolice alebo moču?

Používame stomické sáčky, ktoré môžu byť jednodielne, a to uzavreté alebo vypúšťacie. Lepiaca časť je priamo spojená so sáčkom a pri každej výmene sáčku ju musíte odlepiť. Tiež môžu byť dvojdielne - uzavreté alebo vypúšťacie. Lepiaca časť – podložka, je samostatná a sáčok sa na ňu nakladá. Podložku nemusíme odstrániť pri každej výmene sáčku.

Od druhu stomického sáčku závisí aj starostlivosť o stómiu a jej okolie.

Ako sa staráme o opatrovanú osobu so stómiou?

Pred každým ošetrením opatrovaného dodržiavame základné hygienické zásady (umyjeme si ruky, používame čisté jednorazové rukavice (pri nefrostómiách aj sterilné) a tvárovú masku, oblečieme si ochranný plášť – chránime nielen seba, ale predovšetkým opatrovanú osobu pred prenosom infekcie.

Pripravíme si všetky pomôcky na dosah ruky, aby sme neodbiehali, a tým neznepokojovali opatrovaného – pre niektorých je veľmi ťažké prijať zmenu svojho vzhľadu, preto je potrebné skrátiť čas starostlivosti o stómiu na minimum.

Opatrovanú osobu uložíme do polohy, ktorá mu najviac vyhovuje, ale ktorá bude aj pre nás vyhovujúca vzhľadom k tomu, že je to časovo niekedy náročnejší úkon a nie vždy príjemný.

Stomické sáčky, prípadne podložky odstraňujeme opatrne, aby sme nepodráždili a neporanili pokožku okolo stómie. Na odstraňovanie používame alkoholový roztok, resp. roztok, ktorý nám v balíčku predpíše stomický lekár.

Jemne očistíme okolie stómie od hrubej nečistoty buničitou vatou, alebo mäkkým toaletným papierom. Následne očistíme pokožku v okolí stómie čistiacim roztokom (predpisuje ho stomický lekár), alebo vlažnou mydlovou vodou (mydlá používame antialergické, najlepšie detské mydlo). Potom skontrolujeme :

• stav kože, či nie je začervenalá, mokvavá, či nie sú prítomné rany a trhliny, prípadne vyrážky. V prípade akýchkoľvek zmien kožu jemne umyjeme (najlepšie čistou vlažnou vodou) a kontaktujeme lekára alebo stomickú sestru.
• stav stómie, či je nad úrovňou kože, resp. či nie je vpadnutá pod jej úroveň, či nie je v okolí opuch, resp. či nie je vydutina – kýla (hernia čreva), či nie je cez okraj stómie prepadnuté črevo a pod. V prípade akýchkoľvek odchýlok kontaktujeme lekára alebo stomickú sestru.
• stolicu resp. moč, a to podľa druhu stómie: farbu, zápach, konzistenciu, častosť a množstvo vyprázdňovania.

Ako postupovať, ak sa neobjavili žiadne komplikácie?

Na očistenú kožu nanesieme ochranný film (je súčasťou stomického balíčka a predpisuje ho lekár). Ak je to možné a stav opatrovaného to dovolí, môžeme nechať stómiu chvíľu oddýchnuť bez nalepovania sáčku, stómiu iba prekryjeme buničitou vatou, aby sme zabránili vytekaniu stolice. V prípade nerovnosti terénu v okolí stómie nanesieme vyrovnávaciu pastu (tiež je súčasťou balíčka), necháme ju trocha zaschnúť. Vystrihneme potrebný otvor do lepiacej časti podložky, tak aby otvor nebol príliš malý, aby nezaškrtil ústie stómie, ale zasa ani veľmi veľký, aby vytekajúca stolica/moč nedráždili kožu v okolí. Okraje otvoru jemne zarovnáme prstom, aby sme ich otupili. Podložku sáčku pred nalepovaním chvíľu zohrejeme v rukách, aby bola poddajnejšia a nalepíme vždy smerom zdola nahor. Vyrovnáme nerovnosti, aby bola celá lepiaca časť dobre prichytená. (Ak má opatrovaná osoba dvojdielny systém, môžeme vyrovnávaciu pastu naniesť tak, aby prekrývala mierne okraje vnútorného otvoru lepiacej podložky, ktorý sme vystrihli). Pri dvojdielnom systéme nakladáme na nalepenú podložku sáčok – vždy smerom zdola nahor po drážke otvoru a jemným ťahom sa presvedčíme, že dostatočne drží. V prípade vypúšťacieho sáčku zahneme a zafixujeme jeho spodný otvor. Vždy sa presvedčíme, či je sáčok nalepený bezpečne a dostatočne a či opatrovanému neprekáža pri jeho činnostiach.

Ako postupovať, ak sa objavili komplikácie?

Čo robiť v prípade, že je okolie stómie začervenalé, macerované alebo krváca?

Môže ísť o podráždenie od výlučkov, alebo alergiu na niektorú zložku ošetrovacieho krému, či na stómickú podložku. Pri dlhodobom pôsobení dráždivej látky môže byť koža až mokvavá a dokonca krvácať. Nález pripomína zapareninu, resp. kontaktný zápal kože.

V takomto prípade: Kožu umyjeme, najlepšie čistou vlažnou vodou alebo betadinovým mydlom (pozor na alergie!), môžeme použiť aj borovú vodu alebo fyziologický roztok izbovej teploty. Kožu jemne osušíme sterilnou gázou, alebo vypratou a prežehlenou bavlnenou vreckovkou. Na pokožku môžeme aplikovať Borovú masť, Imazol krém, alebo Jecoris pastu, prípadne Zinkovú masť alebo Pytiol krém – účelom je pokožku upokojiť a zasušiť. Podľa možnosti necháme okolie stómie čo najviac odkryté, aby nedochádzalo ku kontaktovaniu kože s dráždivou látkou – stolicou či močom (prekrývame len časť ústia stómie a môžeme použiť aj gázovú zátku do ústia stómie, prípadne použijeme dámsky menštruačný tampón na dočasné uzavretie, prípadne po porade so stomický lekárom požiadame o špeciálnu krytku – pozor však na to, aby zátka bola dobre odstrániteľná, aby sa nedostala hlbšie do čreva). Pri nalepovaní podložky sáčku dbáme na to, aby sáčok nebol nalepený na podráždenú časť kože. V tomto prípade je lepšie používať dvojdielny systém. Sáčky meníme častejšie. O probléme informujeme lekára alebo stomickú sestru, ktorí rozhodnú, či nie je potrebné odobrať z rany výter na zistenie prítomnosti mikróbov.

Opatrovanej osobe upravíme stravu. Dbáme na to, aby mala prísun probiotík (napr. aj vo forme jogurtov). Strava by mala byť pravidelná a dostatočne bohatá na vitamíny, ale vyvarujeme sa kyslým potravinám (citrón) a sladkostiam (cukor spôsobuje kyslejšie Ph, čo spôsobuje dráždenie kože), taktiež vylúčime korenené jedlá. Nezabúdame na pitný režim – vhodné sú čaje s protizápalovým účinkom a na zvýšenie obranyschopnosti organizmu, napr. repíkový.

Čo robiť, ak stómia krváca?

Môže to byť spôsobené dráždením, alebo poranením. Stómiu a jej okolie očistíme bežným spôsobom a kontaktujeme čo najskôr lekára, alebo stomickú sestru. Ak je prítomná krv v stolici, ale na povrchu stómie nepozorujeme žiadne trhliny, či poranenia, kontaktujeme lekára ihneď!

Čo robiť, ak je v okolí stómie hnisavé ložisko (absces)?

Vzniká ako dôsledok infikovania rany. Dochádza k zdureniu, začervenaniu infikovaného ložiska, v ktorom sa vytvára hnis. Opatrovaný sa sťažuje na bolesť a môže mať zvýšenú telesnú teplotu. V žiadnom prípade sa nesnažíme hnis vypustiť! Stómiu ošetríme jemným omytím vlažnou čistou vodou, neaplikujeme žiadne masti, ani iné liečivá, naložíme stomickú podložku tak, aby neprekrývala hnisavé ložisko a ihneď kontaktujeme lekára!

Čo robiť, ak je stómia prepadnutá dovnútra?

Stómiu ošetríme bežným spôsobom a ihneď kontaktujeme lekára.

Čo ak sa do stómie dostane cudzie teleso?

Stómiu omyjeme, ošetríme bežným spôsobom a ihneď kontaktujeme lekára! V žiadnom prípade sa nesnažíme vyberať teleso zo stómie! Mohlo by dôjsť k jej poraneniu, alebo prepadnutiu.

Čo ak je v okolí stómie vydutina?

Môže sa jednať o kýlu (herniu – časť čreva sa vytláča pod kožu dutiny brušnej). O stómiu sa staráme bežným spôsobom, ale kontaktujeme čo najskôr lekára. Opatrovanej osobe upravíme stravu – podávame skôr kašovitú stravu a snažíme sa, aby nemala zápchy. Zabezpečíme aj dostatok tekutín.

Ako postupovať, keď cez stómiu previsá črevo?

Stómiu očistíme, prekryjeme napr. jednorazovou podložkou a kontaktujeme ihneď lekára. Nikdy sa nesnažíme črevo vsunúť do stómie!

Čo ak má opatrovaná osoba so stómiou hnačky?

V prvom rade jej upravíme stravu tak, aby bola bohatá na draslík a minerály (vhodné sú napr. banány, ryžové odvary a pod.) Dopĺňame tekutiny. Stómiu ošetrujeme bežným spôsobom, ale častejšie sledujeme jej okolie, či nedochádza k podráždeniu kože. Preventívne môžeme okolie potierať zinkovou pastou, čím zabránime kontaktu stolice s kožou. Pri dlhodobejšom pretrvávaní hnačky (viac ako 2 dni), resp. pri úporných hnačkách, kontaktujeme lekára.

Ako postupovať v prípade, že má opatrovaná osoba so stómiou zápchu?

V prvom rade sa snažíme zvýšiť príjem tekutín (vhodné sú čaje zo senného listu, odvar z ľanových semienok a pod.) a upraviť stravu – viac zvyškovej stravy (cvikla, mrkva, zemiaky, jablká a pod.) a zabezpečíme opatrovanému viac pohybu – polohujeme ho častejšie na boky, prípadne urobíme masáž brucha v smere hodinových ručičiek, môžeme aplikovať aj teplé obklady na oblasť podbruška. Ak zápcha pretrváva dlhšie, alebo sa často opakuje, konzultujeme s lekárom podávanie liečiv na zmäkčovanie stolice (napr. laktulóza). Sledujeme odchod vetrov. V prípade, že vetry neodchádzajú, môžeme skúsiť podávať odvar z feniklu, ale doporučujem kontaktovať lekára. Stómiu ošetrujeme bežným spôsobom, ale všímame si, či stómia nie je napuchnutá, či neprepadá dovnútra, alebo či sa navonok netlačí časť čreva, alebo či sa v okolí nevytvára vydutina (hernia).      

Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra