Je výška hladiny cholesterolu u seniorov dôležitá?

Cholesterol je dôležitým ukazovateľom zdravia človeka. Je to látka tukového charakteru, ktorá je nevyhnutná pre správne fungovanie buniek organizmu. Veľký význam má hlavne pre tráviaci systém (spracovávanie tukov), hormonálny systém (tvorbu niektorých hormónov) a dôležitý je aj pre mozog a nervovú sústavu. Okrem iného sa cholesterol zúčastňuje aj na regulácii vitamínu D v ľudskom organizme, ale aj na spracovávaní iných vitamínov a minerálnych látok. Ak sú jeho hodnoty v norme, je pre naše telo prospešný.

Ako sa zisťuje hladina cholesterolu v krvi?

Hladinu cholesterolu zisťujeme odberom žilovej krvi. Pred odberom by vyšetrovaný nemal aspoň 12 hodín jesť mastné, tučné a podľa možnosti ani veľmi sladké jedlá. Krv sa odoberá najčastejšie ráno a nalačno.

Pri vyšetrení hladiny cholesterolu v krvi sa zväčša berú do úvahy tri ukazovatele, a to:

1. celkový cholesterol,
2. LDL cholesterol, tzv. zlý, ktorého nadbytok usádza cievy,
3. HDL cholesterol, tzv. dobrý, ktorý naopak, bráni usádzaniu ciev.

Zväčša sa zisťuje aj ďalšia tuková zložka krvi – triglyceridy.

2/3 cholesterolu si ľudské telo vyrába samo, 1/3 prijímame v potrave v podobe mäsa, tukov (rastlinných aj živočíšnych) a sacharidov.

S pojmom cholesterol sa najčastejšie spája zvýšená hodnota celkového cholesterolu alebo nepomer medzi dobrým (HDL) a zlým (LDL) cholesterolom. Výskumy preukázali, že aj nedostatok cholesterolu môže spôsobovať vážne problémy v organizme. Dôležitá je preto rovnováha!

Čo spôsobuje nedostatok cholesterolu a čo s tým môžeme urobiť?

Nedostatok celkového cholesterolu nie je taký častý ako jeho nadbytok (alebo sa o tom tak často nehovorí), ale aj jeho nízke hodnoty majú za následok vážne zdravotné problémy. Nízke hladiny cholesterolu súvisia s rakovinou hrubého čreva a s poškodzovaním pečene. Nedostatkom cholesterolu trpia aj cievy, keďže dochádza k oslabovaniu cievnej steny a zvýšeným krvácaním, čo následne môže spôsobiť krvácanie do mozgu alebo iných dôležitých orgánov tela. Nedostatok celkového cholesterolu, resp. aj nepomer medzi HDL a LDL je príčinou porúch nervového systému, spôsobuje nedostatok niektorých vitamínov, hlavne rozpustných v tukoch, čo vedie k rôznym ochoreniam napr. zraku, kože, nervov (agresivita, depresie, samovražedné sklony). Veľký nedostatok cholesterolu spôsobuje poruchy rastu, ochorenia kože, deformácie kostí, mentálne poruchy až retardácie, náchylnosť na infekcie, poruchy tráviacej sústavy, u tehotných žien môže viesť k potratom. Nedostatok cholesterolu spôsobuje tiež suchosť kože, vypadávanie vlasov, svalové kŕče a slabú výkonnosť svalov, nespavosť až chronickú únavu.   

Dôležitá je správna životospráva a úprava jedálnička. Ten má byť bohatý na 3 a 6-omega mastné kyseliny obsiahnuté hlavne v rybách a orechoch. Ďalej uprednostňujeme zeleninu a ovocie bohaté na vlákninu. Medzi vhodné potraviny patrí aj mak, olivy či rakytník, ale nevyhýbajme sa ani vajíčkam, masti či vnútornostiam a strukovinám. Veľmi dôležitý je aj pohyb, ktorý napomáha lepšiemu metabolizmu a správnemu koordinovaniu hladiny LDL. Vždy majme na pamäti, že všetky životné procesy prebiehajú vo vode, a preto telu zabezpečme aj dostatok tekutín.

Čo spôsobuje nadbytok cholesterolu a čo s tým môžeme urobiť?

Nadbytok celkového cholesterolu sa v začiatkoch zväčša neprejavuje vážnymi problémami, preto mu hovoríme aj „tichý zabijak“, ktorý predstavuje najväčšie riziko pre srdcovo-cievny systém. Prečo? Telo si nadbytočný cholesterol ukladá spolu s vápnikom do ciev, čím sa cievy začnú zužovať a prietok krvi, a teda aj zásobovanie kyslíkom a inými dôležitými prvkami (vitamíny, minerály, stopové prvky a pod.), sa obmedzuje. V tejto súvislosti hovoríme o ateroskleróze – kôrnatení ciev. Tá spôsobuje postupné odumieranie jednotlivých orgánov. Ďalším nebezpečenstvom sú aterosklerotické pláty usadené na cievnej stene, ktoré keď sa odtrhnú, sú krvou ďalej prenášané do menších ciev, kde spôsobia ich upchatie a následne nedokrvenie orgánov a embóliu, či infarkt – náhle odumretie životne dôležitého orgánu.

Postupné zužovanie ciev v dôsledku aterosklerózy má za následok výskyt vysokého alebo kolísavého tlaku krvi. Hladina cholesterolu stúpa spolu s vekom. Akiste to súvisí s tým, čo konzumujeme a v akom veku, a taktiež s tým, aké stresy musí náš organizmus zvládať. Stresové situácie totiž často „zajedáme“ rýchlym a sladkým, alebo mastným jedlom. Nesprávne vyvážená strava chudobná na vlákninu a nedostatok tekutín a aktívneho pohybu má  za následok častokrát poruchy trávenia a vyprázdňovania, zápchy a  hromadenie hlavne LDL cholesterolu  a úbytok  HDL cholesterolu v cievnom riečišti, a teda aj v tráviacom trakte. Toto prispieva k rizikám vzniku kolapsu jednak kardiovaskulárneho systému, nervového, ale aj tráviaceho a následne aj k vzniku rôznych ochorení čriev z nedostatku cievneho zásobovania, alebo aj k ich nádorovým ochoreniam. Nedostatočný pomer medzi aktivitou a príjmom potravy spôsobuje ukladanie nadbytočného tuku – obezitu. Čím viac kíl, tým viac cholesterolu. Nemenej dôležitý je aj príjem tekutín, najlepšie čistej vody. Majme na pamäti, že základom pre správnu stavbu a fungovanie tela sú: bielkoviny, sacharidy, tuky, a hlavne voda. Pamätajme však aj na to, že tuky zároveň slúžia ako rýchla náhrada všetkého, čo telu chýba, čím sa zvyšuje riziko ich ukladania, a teda aj väčšej zásoby cholesterolu.   

Najúčinnejší spôsobom prevencie a liečby je celková zmena životosprávy – diéta, pohybový režim, relaxácia. Nízkocholesterolová diéta (č.7) preferuje jedlá upravované predovšetkým varením, dusením, grilovaním alebo pripravované na teflone. Základom je zníženie obsahu tukov a sacharidov v strave. V praxi to znamená, že obmedzíme prísun mäsa (hlavne červeného a mastného, údenín a pod.), tučných syrov a tučných mliečnych výrobkov. Nízkotučný tvaroh, jogurt či acidofilné mlieko uprednostňujeme. Takisto obmedzíme konzumáciu vaječných žĺtkov (bielka konzumovať možno) a vaječných výrobkov (majonézy), bieleho pečiva a chleba (obsahuje vyšší podiel sacharidov a tukov). Nevhodné sú aj potraviny s predĺženou exspiráciou pre vysoký obsah solí a konzervantov.

Naopak, v jedálničku by mali prevládať čerstvé potraviny obohatené o vitamíny (hlavne vitamín C) a vlákninu, ryby, chudé mäso (napr. zajačie, teľacie a chudé ryby), strukoviny, cereálne výrobky, oleje lisované za studena – olivový, sójový. Preferujeme aj sójové výrobky, napr. syr tofu ako náhradu mäsa, slnečnicový olej a pod. K zníženiu cholesterolu prispieva aj cesnak a cibuľa, artičoky, brokolica a čierne huby šitake. Vhodné sú aj čaje napr. šípkový či z veroniky lekárskej. Vhodné je aj podávanie vitamínu B3, ktorý sa nachádza napríklad vo fazuli, hrachu či pivnom droždí, ale aj v orechoch, z ktorých uprednostňujeme vlašské a nesolené arašidy. Nesmieme zabúdať na dostatok tekutín, vhodný pohyb a relax. Snažíme sa o rovnováhu telesnej a duševnej záťaže, čím môžeme predchádzať stresom a následnému prejedaniu sa. V rámci úpravy životosprávy by sme mali dbať na to, aby prísun stravy bol  zabezpečený v pravidelných intervaloch a s dostatkom času na pokojné stolovanie.  

Prečo je problém s cholesterolom zvlášť závažný u starších ľudí a čo s tým môžeme urobiť?

V staršom veku už nie je dostatočná regenerácia buniek, dochádza k strate elasticity, chýba pocit smädu a vnímania chuti (časté solenie) a často dochádza aj k obmedzeniu pohybu. Sociálny faktor neraz prispieva k tomu, že starší ľudia prijímajú nekvalitnú stravu (tučné mäsá, masti a pod.) chudobnú na ryby, mliečne výrobky, vitamíny, minerály, vlákninu. Aj tepelná úprava stravy u starších ľudí je často problémom. Z nedostatku pohybu často trpia zápchou, čím dochádza k hromadeniu odpadových látok v tele. Toto všetko vedie k obezite, a teda aj k väčšiemu množstvu cholesterolu v tele.

Ako sme už uviedli, dôležitá je správna životospráva a zmeny v jedálničku. Platí zásada, že menej je niekedy viac. Pohyb a pobyt na vzduchu, slnku, v prírode, prospieva nielen dobrej nálade, ale aj metabolizmu. Dostatok tekutín a vyvážená strava často vedia urobiť zázraky. Nezabúdajme však ani na prevenciu! V súvislosti s cholesterolom je vhodné absolvovať pravidelné prehliadky a odbery krvi.  

 Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra