Čo je únava, chronická únava a únavový syndróm a ako môžeme riešiť problémy s únavou?

Únava je subjektívny pocit. Signál, ktorý organizmus vysiela, aby varoval pred totálnym vyčerpaním energetických zásob tela tak fyzických, ako aj psychických, či dokonca aj oboch súčasne. Fyzická únava sa zväčša prejavuje bolesťou (hlavne svalov a kĺbov), psychická zasa ospalosťou, zníženou pozornosťou, bolesťou hlavy a podobne. Zväčša po odpočinku (uvoľnenie svalového napätia, kľudový režim, spánok, okysličenie organizmu, atď.) táto únava v krátkej dobe vymizne.

Chronická únava je únava organizmu, ktorá trvá minimálne pol roka a dlhšie. Často sa objavuje aj bez zjavnejšej záťaže tela či psychiky. Jej príčinou môže byť dlhodobejšie a náročnejšie ochorenie, alebo dlhodobé preťažovanie organizmu s neochotou či neschopnosťou relaxovať. Neschopnosť relaxovať je fenomén, ktorý sa prejavuje tým, že vôľovo sa osoba nedokáže prinútiť „vypnúť“ a zabezpečiť tak telu odpočinok. Organizmus je tak v neustálom napätí a strese. Iným dôvodom je aj nesprávna relaxácia, nesprávne rozloženie a striedanie fyzickej a psychickej záťaže.

Chronický únavový syndróm (CFS) je súbor viacerých príznakov súvisiacich s únavou, ktoré sa vyskytujú súbežne. Je to stav vyčerpanosti organizmu, kedy sa k bežným príznakom únavy pripájajú aj ďalšie problémy a príznaky – symptómy. Príčiny vzniku tohto syndrómu nie sú úplne objasnené, ale predpokladá sa, že k nemu výrazne prispievajú neliečené infekcie, dlhodobý stres, nadmerné pôsobenie chemických látok napr. v pitnej vode, v ovzduší, neliečená hypotenzia a pod. Medzi prvé signály patrí pokles výkonnosti, častá ospalosť, ale spánok je nekvalitný a po zobudení neprináša pocit odpočinku. Znížená je aj schopnosť koncentrácie na činnosť a pamäťových schopnosti, zvýšená je citlivosť na svetlo a poruchy videnia, podráždenosť či nevysvetliteľný strach z neznámej príčiny. Nezvykle sa začne objavovať zvýšená telesná teplota a  bolesti kostí, kĺbov, svalov, a to bez zjavnejšej príčiny, zväčšujú sa prechodne uzliny, nastávajú poruchy štítnej žľazy, zmeny v trávení, kožné vyrážky či prejavy ekzému, stavy depresívnych príznakov a pod.

Komplikáciou CFS môže byť napríklad sociálna izolácia, zmeny životného štýlu, neschopnosť vykonávať prácu a s tým spojené ekonomicko-sociálne problémy, poruchy orgánových systémov v dôsledku nežiaducich vedľajších účinkov liečiv, vedľajšie následky nedostatočného pohybu, napr. obezita, depresie a pod. CFS môže byť tak sprievodným prejavom iného závažnejšieho ochorenia v organizme, alebo do neho môže, ak nie je včas diagnostikovaný a liečený, vyústiť.

Ako môžete riešiť problémy s únavou?

V prvom rade si musíte uvedomiť, že riešenie je potrebné zamerať na opatrovanú osobu ako na celok, nielen na jednotlivé príznaky, ktoré popisuje. Najdôležitejšie je veriť jej a nepodceňovať to, čo nám hovorí, ale ani nadmerne neprejavovať obavy, či robiť predčasné závery.  Vhodné je:

• V spolupráci s lekárom urobiť potrebné diagnostické kroky na vylúčenie závažnejšieho ochorenia.
• Pravidelne podávať predpísané dávky liečiv na liečbu diagnostikovaných ochorení a sledovať ich účinkov (napr. lieky na bolesť, depresiu, anémiu, alergie a pod.).
• Redukovať stresové podnety a zamerať sa aj na emocionálny stres – napr. nesledovať v televízii negatívne správy, filmy a pod., stretávať sa s príjemnými ľuďmi a dopriať jej viac zábavy, veselej hudby, chodiť viac do lesa, k vode, t.j. na miesta, ktoré pôsobia upokojujúco.
• Prispôsobiť dennú aktivitu možnostiam opatrovanej osoby – striedať fyzickú a psychickú záťaž a odpočinok, relax a spánok. Tu je dôležitá aj pravidelnosť v súlade s denným cyklom dňa a noci. Zároveň je potrebné dbať na to, aby sa ráno po zobudení opatrovaná osoba prezliekala z pyžama do iných šiat, čím zároveň fyzicky aj psychicky bude rešpektovať denné cykly a zároveň aj časový režim metabolických procesov v organizme. Pred spánkom sa ubezpečte, že izba je dobre vyvetraná, posteľ vhodne upravená a čistá, že ste minimalizovali možné rušivé elementy. 
• Postupné a pravidelné cvičenie – je vhodné vypracovať cvičebný plán s fyzioterapeutom so zameraním na okysličovanie organizmu. Vhodná je chôdza, plávanie, bicyklovanie, joga, strečing, masáže.
• Dotyky, či už vo forme masáži, pohladenia, objatia majú veľmi pozitívny vplyv – dávajú vyčerpanému pocit, že nie je na všetko sám.   
• Poznávacia terapia správania – práca so psychickým zdravím. Toto je potrebné realizovať pod vedením odborníka, ktorý sa zameriava na identifikáciu a elimináciu negatívneho myslenia a chovania v súvislosti so životným štýlom. 
• Zmeniť stravovacie návyky. Jesť pravidelne (3-5x denne) a v rovnakom čase, neprejedať sa a posledné jedlo si dať najneskôr 2 hodiny pred spánkom. V strave obmedziť prísun kofeínu (káva, cola), sladkostí a ťažkých tukov. Strava má byť pestrá, vyvážená a ľahká a nezabúdame na to, že má byť aj vhodne upravená, aby podnietila zmyslové receptory – zrak, chuť, čuch. Neodmysliteľne sem patrí aj správny pitný režim v podobe príjmu predovšetkým vody (najlepšie z čističky), ktorú je potrebné taktiež piť v pravidelných intervaloch a pomaly – nájsť si čas na pitie. Bylinné nápoje sú vhodné, ale o ich užívaní je vhodné poradiť sa s lekárom, ak opatrovaná osoba užíva lieky napr. na depresiu, anémiu a pod., aby sme nekumulovali, alebo nenegovali ich účinok. Z bylín sú vhodné napr. echinacea, žen-šen, z vitamínov horčík (obsahuje ho napríklad špenát, šošovica, hrach, banány, orechy, kuracie mäso), zinok (obsahujú ho kraby, červené mäsá, šošovica, čierna fazuľa, šampiňóny, špenát, cesnak, tekvicové semená, ovsené vločky, nízkotučný jogurt, mlieko) a koenzým Q10 (obsahujú ho surové paradajky, melón, slnečnica, hrozno, orechy, čučoriedky, černice, brokolica, ryby).
• Využite alternatívne spôsoby liečby, napr. colorterapiu – obklopte opatrovanú osobu pestrými veselými a pozitívnymi farbami, či obrazmi (pozor menej je niekedy viac), muzikoterapiu – hudbu relaxačnú a príjemne upokojujúcu striedajte s veselšou, ale jemnou, aromaterapiu – využívajte vône, striedajte upokojujúce pri spánku (levanduľa) so živšími počas bdenia (citrón, les) alebo relaxu (hrozno, materina dúška). Pomôžte opatrovanej osobe nájsť si vhodného koníčka, pri ktorom by mohol relaxovať, pátrajte po tom, po čom túžil v detstve, čo rád robieval a na čo si doposiaľ alebo v poslednom období  nenašiel čas. 

Napriek tomu, že únavový syndróm častejšie postihuje populáciu (hlavne zamestnané ženy) vo veku od 20 – 50 rokov, nie je výnimkou ani u seniorov. Práve u tejto skupiny obyvateľstva hrozí podcenenie tohto ochorenia, keďže sa u seniorov predpokladá znížená fyzická aj psychická výkonnosť. Je potrebné dôkladne sledovať a vnímať aktivity a prejavy inaktivity u opatrovaných starších ľudí a venovať príznakom ich únavy dostatočnú pozornosť. Môžeme im tým pomôcť predĺžiť, ale hlavne skvalitniť život.

Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra