Ako sa starať o opatrovanú osobu trpiacu parkinsonovou chorobou?

Čo je Parkinsonova choroba?

Jedná sa o poškodenie nervového systému v časti zodpovednej za riadenie pohybu. Môže byť primárna - z nedostatku dopamínu (neurohormón) alebo ako dôsledok poškodenia po úraze či inej chorobe (cievna mozgová príhoda, infekcie, zápaly, nádory a pod.). Začína už u pomerne mladých ľudí okolo 40. roku života a postupne s vekom sa zhoršuje.

Aké sú jej príčiny a príznaky?

V začiatkoch býva ochorenie veľmi nenápadné a nepríznačné – únava, sexuálne poruchy, bolesti ramien, chrbtice a nôh, neskôr poruchy rečového prejavu (pomalá a monotónna reč), zmena vzhľadu a úpravy písma. V neskoršom štádiu sa začínajú objavovať typické príznaky ako spomalené pohyby (bradykinéza), zmena postoja a chôdze (postulárna instabilita), svalová stuhnutosť (rigidita) a tras rúk, resp. aj pokojový tras (tremor), ktorý sa pri únave či strese zhoršuje. Neskôr sa objavujú problémy s prehĺtaním, poruchy zmyslového vnímania, najmä čuchu, inkontinencia, depresia a demencia.

Ako sa starať o chorého s Parkinsonovou chorobou?

Zabezpečte dostatok dopamínu! Tento je možné podávať v predpísaných liekoch, ale jeho produkciu odporúčame zvyšovať aj nasledujúcim spôsobom:

• Snažte sa, aby opatrovaná osoba nebola na ničom závislá – na káve, cigaretách, televízii, počítači, práci a pod. Akákoľvek závislosť vyvoláva v organizme zníženú tvorbu dopamínu. Čím dlhšie trvá, tým ho je menej.
• Snažte sa opatrovanej osobe zabezpečiť dostatočne podnetné prostredie a inšpiratívnu náplň denného času, ktoré budú viesť k radosti z úspechu a k spokojnosti.
• Neporovnávajte opatrovanú osobu s inými osobami a ani jej to nedovoľte. Viac podnecujte jej jedinečnosť a kreativitu aj v manuálnych činnostiach. Nabádajte ju vyrábať niečo hmotné (ručné práce, sochy, obrazy). Čokoľvek, čo zamestná jej myseľ, podnecuje k  sústredeniu sa a následne vedie k radosti.
• Nezabúdajte opatrovanú osobu odmeňovať – pochvalou, darčekom, jedlom, výletom. Odmeny striedajte, aby sa nestali stereotypom a nakoniec závislosťou. Naopak, majú byť motiváciou k novým výkonom, a tým aj k zvyšovaniu hladiny dopamínu.
• Nabádajte opatrovanú osobu k organizovaniu si času. Môže si písať zoznam úloh a spoločne „kontrolujte“ ich plnenie. Stanovujte zvládnuteľné ciele a úlohy, nie však príliš jednoduché. Môžu byť krátkodobé aj dlhodobejšie. Denne zaznačujte úspechy.
• S opatrovanou osobou cvičte. Pohyb pomáha zvyšovať hladinu dopamínu, odbúrava stres a pomáha udržiavať telo vo fyzickej aj psychickej kondícii. Využívajte prvky tzv. funkčného tréningu, ktorého základom sú cviky vychádzajúce z bežného denného života (drepy, výpady, tlaky, ťahy, balančné cviky a pod.). Ich cieľom je kondícia, sila, vytrvalosť, ale hlavne svalová a pohybová rovnováha na uľahčenie vykonávania bežných denných činnosti. Pohybové aktivity je najlepšie realizovať vonku na čerstvom vzduchu a počas denného svetla. Slnečný svit je tiež jedným z činiteľov podpory produkcie dopamínu. Doprajte opatrovanej osobe aj pobyt v kúpeľoch špecializovaných na toto ochorenie.
• Predchádzajte vzniku dekubitov a kontraktúr svalov, a to hlavne v neskorších štádiách ochorenia, kedy je pohybová aktivita výrazne znížená a svalová rigidita zasa zvýšená. Pravidelne polohujte, vysádzajte a často meňte polohy. Vhodné sú aj masáže na zabezpečenie správneho svalového napätia a predchádzania preležanín, ale aj používanie dláh na zabezpečenie vyrovnávania končatín. Udržiavajte opatrovanú osobu aktívnou, kým je to možné. 
• Starajte sa o správny relax opatrovanej osoby. Naučte ju „vypínať“ myseľ napríklad formou meditácii a počúvania hudby – obe praktiky vedú k zvyšovaniu hladiny dopamínu. Vyberte takú hudbu, ktorá nie je hlučná ani návyková (aby sa v nej neopakovali stále rytmy, údery a pod.), skôr voľte hudbu relaxačnú, pokojnú, meditačnú, no nie melancholickú.
• Starajte sa o spánok opatrovanej osoby, aby bol pravidelný a v správnom čase a ak je potrebné, aj počas dňa, najlepšie krátku chvíľu popoludní.
• Zabezpečte správnu výživu opatrovanej osoby. Zamerajte sa hlavne na potraviny, ktoré napomáhajú zvyšovať dopamín. Patria k nim proteíny v podobe tyrozínu obsiahnutého napr. v červenom mäse a kuracine, vajciach, čokoláde, banánoch, avokáde, mandliach, melóne, kurkume, jogurte, káve, zelenom čaji a ginku. Obmedzte požívanie sladkostí, môžu byť zdrojom závislosti. Stravu pripravujte pestrú a každý deň inú. Naučte opatrovanú osobu správnym stravovacím návykom (3x denne väčšie porcie, 2x denne menšie v podobe ovocia či zeleniny) a nezabúdajte na pravidelnosť. Nemalú rolu zohráva aj pitný režim v podobe zeleného čaju, čistej, či minerálnej vody.
• Využívajte účinky detoxikácie –  vedie k vylučovaniu toxínov z organizmu a zabezpečí lepší príjem potrebných výživných látok, čím podporí tvorbu dopamínu. Medzi dobre antioxidanty patrí napríklad brokolica, bobuľové ovocie, cvikla, mrkva, ovsené vločky, pestrec mariánsky a pod.
• U opatrovanej osoby sledujte a zabezpečte pravidelné a dostatočné vyprázdňovanie moču a stolice.
• Pomáhajte opatrovanej osobe udržiavať osobnú hygienu, ale aj hygienu prostredia. Nezabúdajte na psychohygienu a tiež hygienu sociálnu -  dobré vzťahy, vyrovnaný citový život.
• Dbajte na bezpečnosť prostredia opatrovanej osoby. Eliminujte pády a iné úrazy, buďte jej vždy nablízku, prípadne zabezpečte montáž záchytných madiel na steny, alebo ju naučte používať chodítko. Obuv opatrovanej osoby má byť pevná, ale ľahká a podobne aj oblečenie by malo byť primerane voľné, a hlavne správnej veľkosti (aby nohavice neboli príliš dlhé a dolu široké).
• Predpísané lieky podávajte opatrovanej osobe pravidelne a sledujte ich účinky.
• Zaveďte si denník o stave opatrovanej osoby (príjem potravy a tekutín, vyprázdňovanie, pohybová aktivita a pod.) a v prípade zmeny k horšiemu, kontaktujte lekára, ktorý môže upraviť dávku dopamínu v liekovej forme.

      Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra