Aké zdravotné problémy trápia starších ľudí najviac?

Hoci je starnutie prirodzenou súčasťou ľudského života, staroby sa väčšinou ľudia obávajú. Prečo? Starnutie organizmu so sebou prináša aj menšiu odolnosť voči náporu chorôb. Starší človek nie je taký prispôsobivý, dochádza u neho k zmene stavby a tvaru organizmu (morfologické zmeny), ako aj k funkčným zmenám. Regenerácia je spomalená, a najmä, starší človek nemá už dostatočné rezervy čeliť chorobám.

Aké sú najčastejšie choroby v staršom veku?

1. Poruchy zmyslového vnímania: zhoršené videnie, slabší sluch, znížená termoregulácia, otupený hmat, oslabený čuch a chuťové poháriky. Často sú príčinou závažných úrazov u starších ľudí a vedú aj k ich sociálnej izolácii.     

Čo môžete urobiť?

• Zabezpečte opatrovanej osobe špeciálne vyšetrenia zraku a sluchu a následne aj kompenzačné pomôcky (okuliare, načúvací aparát) a dozerajte na to, aby ich používala. Rozprávajte s ňou tvárou v tvár, správne artikulujte a ubezpečte sa, že vás vníma a porozumela vám. U seniorov je častou diagnózou šedý zákal, ktorý je možné operačne odstrániť. Túto možnosť konzultujte s ošetrujúcim lekárom.
• Pomôžte opatrovanej osobe vyberať vhodné oblečenie podľa počasia, aby ste predišli prehriatiu či podchladeniu.
• Odstráňte z bezprostrednej blízkosti opatrovanej osoby nebezpečné chemikálie, ktoré by mohla vdýchnuť či vypiť. Dbajte na to, aby mala stravu a nápoje v správnej teplote a vo vyváženej chuti (seniori majú tendenciu veľa soliť a sladiť, lebo nevnímajú dostatočne chute).

2. Poruchy chôdze a pohyblivosti. Vznikajú často v súvislosti s opotrebovaním kĺbov a celkového kostrovosvalového aparátu (osteoporózy, artrózy, svalové a šľachové kontraktúry) a obmedzujú starších ľudí pri vykonávaní ich bežných denných aktivít. Taktiež bývajú príčinou vážnych poranení a zlomenín (veľmi časté sú napr. zlomeniny krčka stehennej kosti) a sú najčastejšou príčinou vzniku imobilizačného syndrómu. Ich príčinou môže byť aj neuropsychické ochorenie, alebo stres.

Čo môžete urobiť?

• Snažte sa u opatrovanej osoby vytvoriť prostredie bez bariér (prekážkou môžu byť aj stoličky, kvety, rôzne predmety, koberec).
• Zabezpečte jej vhodnú domácu aj vychádzkovú obuv – pevnú, ale ľahkú.
• Ponúknite jej kompenzačné pomôcky (vychádzkovú paličku, barlu, chodítko a pod.).
• Pozorujte jej pohyby, či napr. nezakopáva.
• Zabezpečte jej dostatok pohybu a rehabilitáciu. Riaďte sa heslom „Čo sa nepoužíva, zakrpatie.“. Využívajte aj možnosť odbornej rehabilitácie, kde vás naučia správne cviky. Snažte sa udržať ju čo najviac sebestačnou.
• Konzultujte s lekárom možnosť odborného vyšetrenia so zameraním na pohybový aparát (ortopédia, reumatológia), vyšetrenie na osteoporózu (denzitometria - množstvo vápnika a A, D vitamínov v krvi).
• Zamerajte sa na stravovanie opatrovanej osoby (viac mlieka a mliečnych výrobkov).
• Majte s opatrovanou osobou trpezlivosť!

3. Závrat a nestabilita. Vznikajú pri nesprávnej funkcii nervového systému, senzorického aparátu (zrak), alebo obehovej sústavy (poruchy tlaku krvi, dehydratácia), pohybového aparátu, hlavne chrbtice. Spôsobujú ich aj psychické poruchy a fyzické vyčerpanie, ale vyvolávačom môžu byť aj niektoré lieky, ktoré opatrovaná osoba užíva, ale aj iné skryté interné príčiny. Môže sa prejavovať ako pocit „točenia sa vlastného tela alebo okolia“, ale aj nutkaním na zvracanie či zvracaním, či pocitom na „odpadnutie“.

Čo môžete urobiť?

• Najdôležitejšie je opatrovanej osobe vytvoriť bezpečné prostredie a nenechávať ju osamote.
• Naučte ju, ako má vstávať – pomaly s uvoľneným, ale dostatočným predychávaním, pričom sa nemá dívať dole, ale pred seba.
• Zabezpečte jej dostatok vhodných tekutín, prísun vzduchu a pokoj. V prípade zvracania dávajte pozor, aby nevdýchla zvratky. V prípade potreby kontaktujte lekára.
• Skontrolujte príbalové letáky liekov, ktoré užíva, a prípadné podozrenia liekovej príčiny závrate konzultujte s lekárom.
• Dbajte, aby opatrovaná osoba používala predpísané kompenzačné pomôcky na korekciu zraku, ale aj pohybových porúch.
• Zabezpečte jej rehabilitáciu so zameraním na prevenciu pádov, tréning rovnováhy a posilňovanie svalov.
• Využívajte silu prírody - pohyb v prírode, ale aj bylinky na vnútorné užívanie, ako napr. ginko biloba, zázvor, kotvičník.

4. Inkontinencia moču aj stolice. Inkontinencia moču sa vyskytuje častejšie a vzniká napr.  z dôvodu zmeny v močovom ústrojenstve – znížená kapacita močového mechúra, u mužov zväčšená prostata, u žien znížená schopnosť zvieračov udržať moč (atrofia svalstva panvového dna), ale príčinou môžu byť aj závažnejšie ochorenia močových ciest, napr. časté zápaly, či stres, cukrovka, poruchy nervového systému, poruchy mobility (nedokáže sa rýchlo vyzliecť či dostať do WC), atď. Inkontinencia stolice môže byť spôsobená poruchami črevnej peristaltiky, ochabnutím svalstva, nesprávnou výživou, pridruženými ochoreniami či liekmi. Pre seniora je tento problém dosť frustrujúci a hanbí sa za neho, čo má za následok jeho sociálnu izoláciu a neraz aj depresiu.

Čo môžete urobiť?

• Snažte sa u opatrovanej osoby eliminovať stres, upokojte ju a zdôraznite, že sa nemusí hanbiť ani báť, že ste pri ňom a pomôžete mu.
• Zabezpečte jej možnosť okamžitého vyprázdnenia, hneď ako bude cítiť potrebu ísť na WC (dajte mu k posteli prenosné WC).
• Sledujte kedy a za akých podmienok sa pomočovanie objavuje. Sledujte pravidelnosť vylučovania moču a stolice, ich množstvo a konzistenciu, farbu a zápach.
• Konzultujte s lekárom možnosti urologického vyšetrenia (u žien aj gynekologického), prípadne aj vyšetrenie GIT .
• Zabezpečte úpravu pitného režimu a príjmu potravy.
• Pokúste sa u opatrovanej osoby vypestovať pravidelnosť vyprázdňovania do WC (napr. raz za hodinu).
• Konzultujte s lekárom možnosť používania absorbčných pomôcok pre inkontinentné osoby.

5. Poruchy spánku. Príčinou môže byť napr. bolesť, problémy s dýchaním, časté močenie, stres, úzkosť, depresia, lieky, nedostatok pohybu, nesprávne stravovanie a pod. Vedú k vyčerpanosti, až poruchám psychiky.

Čo môžete urobiť?

• Zistite, či má opatrovaná osoba problém so zaspávaním, alebo aj spánkom.
• Zabezpečte vyvážený denný režim – striedanie aktívneho a pasívneho odpočinku.
• Obmedzte pred spaním ťažké jedlá, nikotín, alkohol a kofeín. Tekutiny podávajte prevažne do 16. hod., potom obmedzte ich príjem.
• Zabezpečte vhodné podmienky na spánok – pokoj, ticho, primerané zatemnenie (tmu), vyvetrajte, dbajte na vhodnú izbovú teplotu a správne nočné oblečenie (podľa toho, ako je opatrovaná osoba zvyknutá).
• Využívajte prírodné produkty ako napr. mlieko s medom, čaj z levandule či medovky a pod.
• V prípade pretrvávajúcich problémov sa poraďte s lekárom o užívaní liekov.

6. Zmeny na koži a poruchy kožnej integrity: suchosť kože, pálenie, svrbenie, opuchy, otvorené rany. Môžu byť následkom ochorení ciev (vredy predkolenia), ale aj imobility (dekubity), nezriedka aj úrazov či poruchy stability (modriny, otvorené rany po úraze, popáleniny a pod.). Sú možnou vstupnou bránou infekcie do organizmu a môžu viesť k fatálnym následkom.

Čo môžete urobiť?

• Kožu pravidelne umývajte (podľa možnosti sprchujte), hydratujte ochranným krémom a sledujte možné zmeny napätia (suchá koža môže súvisieť s dehydratáciou, opuch s poruchou cirkulácie krvi, zápalom ciev a pod.) a integrity (celistvosti), hlavne v záhyboch kože a tlakových miestach (prevencia zaparenín a dekubitov). Každú ranu dôkladne sterilne ošetrite. Sledujte dôkladne aj okolie nechtov na nohách a chodidlách (zvlášť u diabetikov). Zmeny na koži a otvorené rany konzultujte s lekárom.
• Zabezpečte dôkladnú hygienu, zvlášť u plienkovaných opatrovaných osôb.
• Využívajte masáže (kožu prekrvia).
• Obmedzte pôsobenie tlaku a trenia na kožu – polohujte, používajte antidekubitné pomôcky, vzdušné a voľné oblečenie (pozor na ponožky s gumičkami, úzke topánky a pod.).
• Starajte sa o pravidelný a vhodný pitný režim a vyváženú stravu.
• Chráňte kožu opatrovanej osoby pred chladom, vlhkom, vetrom, ale aj prudkým slnkom – využívajte ochranné krémy.

7. Poruchy výživy. Malnutrícia (podvýživa) a obezita sú najčastejšie dôsledkom nevyváženej stravy a nedostatku pohybu, ale môžu byť príznakom závažných ochorení (nádory, cukrovka, endokrinné ochorenia, psychické ochorenia, sociálne problémy spojené s izoláciou, nesprávna liečba – nevhodné lieky a pod.). Môžu viesť k poruchám imunity, zníženiu svalovej hmoty, poruchám hybnosti, psychickým poruchám, anémii.

Čo môžete urobiť?

• Pri podozrení na malnutríciu alebo obezitu sa poraďte s lekárom o možnosti vyšetrenia BMI a posúdenia nutričnej výživy.
• Sledujte ďalšie sprievodné príznaky – bolesť, zvracanie, hnačky, krvácanie, bledosť, poruchy spánku, poruchy vyprázdňovania stolice, nadmerné močenie a pod. a oznámte ich  lekárovi.  
• Zabezpečte opatrovanej osobe vyváženú stravu, prípadne aj výživové doplnky podľa odporučenia lekára.
• Udržiavajte ju v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii, sledujte jej psychické prejavy.

8. Poruchy dýchania. Môžu súvisieť s nedostatkom pohybu na čerstvom vzduchu, úbytkom svalovej hmoty a nedostatočným využívaním bránice pri dýchaní, nedostatkom tekutín, anémiou, stresom, ale môžu byť aj sprievodným znakom vážnejšieho ochorenia, nielen dýchacieho systému (infekcia, nádor,  gastroezofagoálny reflux, astma, alergia, nesprávna liečba, embólia, NCMP).

Čo môžete urobiť?

• Problémy s dýchaním nikdy nepodceňujte a konzultujte s lekárom možnosti ich riešenia.
• Pri akútnych problémoch volajte lekára a do jeho príchodu nájdite opatrovanej osobe vhodnú úľavovú polohu (najlepšie v polosede alebo v sede), zabezpečte dostatok vzduchu a prípadne využívajte techniky dychovej gymnastiky, sledujte pohyby hrudníka pri dýchaní, kontrolujte aj tlak krvi a pulz.
• Pri chronických ťažkostiach aplikujte inhalačné spreje, využívajte aromaterapiu a dychové cvičenia, zabezpečte dostatok tekutín a vhodnú teplotu v izbe.
• Venujte sa posilňovaniu dýchacích svalov.
• Eliminujte stresové situácie.

9. Bolesť. Je sprievodným prejavom väčšiny somatických aj psychických ochorení. Je to subjektívny pocit, ktorý nie je možné podceňovať. Opatrovanej osobe vždy verte, že má bolesti.

Čo môžete urobiť?

• Skúste zistiť intenzitu a charakter bolesti a využívajte pôsobenie tepla a chladu podľa typu bolesti, masážne a odpútavacie techniky, či bylinné obklady, čaje a aromaterapiu. Veďte opatrovanému denník bolesti, v ktorom si zaznamenáte čas, intenzitu, typ bolesti a spôsob jej eliminácie (hlavne pri chronických bolestiach).
• Zabezpečte opatrovanej osobe pokoj a úľavovú polohu.
• Konzultujte s lekárom možnosti vyšetrenia a  možné liekové formy tíšenia bolesti.

10. Psychické problémy: frustrácia, depresia, demencia. Sú častým sprievodcom staroby, hlavne u osôb nevyrovnaných s vlastnou životnou situáciou. Môžu byť však aj sprievodným prejavom nedostatku minerálov a tekutín v tele, no neraz aj závažnejších ochorení.

Čo môžete urobiť?

• Majte dostatok trpezlivosti a nevzťahujte negatívne prejavy opatrovanej osoby na seba.
• V náhlych stavoch sa ju snažte upokojiť, neodporujte jej, kontaktujte lekára a zabezpečte podrobnejšie vyšetrenie.

Staroba sa často vyznačuje prítomnosťou viacerých ochorení naraz – polymorbiditou. Súvisia práve s opotrebovanosťou organizmu – involučnými zmenami vedúcimi k degeneratívnym ochoreniam a úpadku organizmu, ktoré sa kopia a vzájomne negatívne ovplyvňujú.

Paradoxom je, že starnúci organizmus prvotné príznaky ochorení nevníma, resp., že nie sú také výrazné ako v mladšom veku a často sú pokladané len za prejavy jeho opotrebovania. Neraz sú sprievodné prejavy závažnejších ochorení podceňované len preto, lebo nemajú typický priebeh (napr. ťažšie infekčné ochorenia sa neprejavujú vysokými hodnotami telesnej teploty, ale dominuje prejav zmätenosti či únavy, zlyhávanie srdca či infarkt sa napríklad môže prejaviť čkaním alebo tráviacimi ťažkosťami a pod.), a tak k ich diagnostike dochádza niekedy pomerne neskoro a bohužiaľ aj k následnej liečbe.

Nesporne, dôvodom neskorého či nedostatočného riešenia zdravotných ťažkosti u starších ľudí býva aj to, že svoje problémy podceňujú, bagatelizujú (nechcú si pripustiť svoj vek a stav alebo byť na obtiaž) a v opačnom prípade ich zasa zveličujú, čím sa snažia upútavať pozornosť (zvlášť osamelí starší ľudia, nevyrovnaní so starobou a pod.), a tak sa často stáva, že mnohé ochorenia seniorov prechádzajú do chronického štádia, vyžadujú dlhodobejšiu a náročnejšiu starostlivosť a liečbu, komplikujú sa a celkovo vedú k ďalšiemu úpadku, tak fyzickému ako aj psychickému a sociálnemu a k odkázanosti na iné osoby – k strate sebestačnosti.

Je veľmi dôležité nepodceňovať akékoľvek (aj minimálne) zmeny zdravotného stavu seniora, lebo aj bežné nachladnutie môže vyvrcholiť do vážnych ťažkostí. Nechceme tým povedať, že  by mal senior prežiť jeseň svojho života len na lekárskych vyšetreniach. Zamerať sa treba na prevenciu - zdravý pohyb, vyváženú pestrú stravu, pestovanie pozitívnych vzťahov, pravidelné lekárske prehliadky, správne užívanie a dávkovanie liekov, pobyt v prírode, vyhýbanie sa stresom a smútku, sociálne aj ekonomické zabezpečenie,..., teda na komplexné bio-psycho-sociálne posilňovanie starnúceho jednotlivca a jeho začleňovanie do spoločnosti.     

Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra